Hontianska paráda je vrcholným podujatím a prezentáciou obce Hrušov, ale zároveň i vrcholným prezentačným podujatím ľudovej tradičnej kultúry Hontu. Dáva návštevníkom do povedomia bohaté kutlúrne tradície nášho ľudu a to nielen tým, že predstavuje ľudovú kultúru javiskovou formou, ale predovšetkým tým, že navštevníkom priblíži, z čoho kultúrne dedičstvo pramení a k tomu sú prispôsobené 4 programové úrovne festivalu.
Hrušov je obec na Slovensku v okrese Veľký Krtíš. Obec Hrušov leží na južnej okrajovej zvýšenej časti Krupinskej pahorkatiny. Obec Hrušov sa prvýkrát spomína v starých písomných správach z roku 1272, kde sa spomína meno Mikuláša z Hrušova. Obec vtedy patrila rodu Huntovcov.Podrobnejšia správa o Huntovcoch sa spomína z 25.2.1285, keď obec Hrušov získal Demeter, mladší syn Honta. Od roku 1342 prechádzal hrušovský majetok rôznymi rodmi. Pomaly sa tu ukazovali aj dnešné pokolenia, ako rod Stacho, Baláž, Bobák, Lekýr a iné. Známe je však to, že susedná dedina Vinica (vtedy Nekyje) boli oproti Hrušovu významnejšia, pretože v nich zasadala hontianska súdna stolica.
Ako kedysi, v týchto rokoch, žili ľudia nám priblížili kostrové pohrebiská, v ktorých sa našli krčiažteky, gombíky a už aj pozostatky čepcov (pozostatky malých sklenených korálikov). Toto pohrebisko našiel P. Kamas v roku 1974 v miestach medzi Lúčkou a Bralom. Keďže bol ich výskum zastavený, nemožno ich datovať. V 16. až 17. storočí bola dedina poplatnou Turkom. Hrušov ale aj tak patril panstvu Bzovík.
V týchto a aj neskorších obdobiach bola, a stále je, dvojrezidenčnosť, t. j. život na lazoch cez týždeň a v nedeľu v dome v dedine. Po postavení kostola sa v matrike zachovalo meno prvého kňaza, volal sa Jozef Bonaventúra, ktorý bol na Hrušove od roku 1787. Z matriky sa dozvedáme, že v tomto čase bola v obci veľká úmrtnosť detí, čo dosvedčuje o vtedajších podmienkach života. K najväčším požiarnym pohromám patria požiare v roku 1809 (vyhorelo 45 domov) a v roku 1838.
V ½ 20. storočí sa obec len veľmi ťažko vyvíjala. Najbližšia železničná stanica bola v Krupine (33 km), v obci pošta, ani telefón neboli. Svoju ráznosť si ľudia udržiavali pre odstup v polohe. Ešte aj v roku 1934 bolo veľa domov so slamennou strechou a s otvoreným ohniskom.
1 107 ha hrušovského chotára tvoria lesy a iná pôda. Pôdne typy sú tu hnedozeme a hnedé lesné pôdy. Pôdne druhy tu tvoria v prevažnej väčšine hlinité pôdy s rôznymi prímesami. Na tejto pôde sa pestuje kukurica, obilie, zemiaky, alebo sa často tieto zemi využívajú ako pasienky. Súkromná osoba tu vie dopestovať aj teplomilné rastliny, ako sú rajčiny, papriky a iné. Výborne sa tu darí ovocinárstvu (čerešne, hrušky, slivky, jablone) a vinohradníctvu. Základom pôdy na území Slovenska sú treťohorné vulkanity, medzi ktoré v našej oblasti patria andezitické tufy, tufity a aglomeráty.
Kraj je chudobný na vzácne, či rudné minerály. V minulosti tu bola prevádzkovaná ťažba piesku, v dnešnej dobe obec uvažuje o jej obnove.